Vodná veža_Vydrica
autor / Martin Kvitkovský, Martin Varga, Jakub Hruška, Tibor Balaž, Ľubica Stanislava Zubová
krajinná architektúra / Antonín Nemec /
ZAAN miesto / Bratislava, SR
úžitková plocha / 3918 m2
klient / Lucron
súťaž / 2021
Národná kultúrna pamiatka Vodná veža je poslednou významnou archeologickou lokalitou dokumentujúcou viac ako 1800 rokov histórie predpolia mesta Bratislavy. Preto sa náš návrh snaží stavať na čo najradikálnejšom možnom zachovaní všetkých pôvodných konštrukcií, ktoré boli objavené pri jej predchádzajúcom výskume v 70tych a 80tych rokoch 20. storočia. Napriek možnostiam definovaným KPÚ Bratislava, ktoré umožňujú odstrániť novoveké stavebné konštrukcie, považujeme všetky zachované murivá za zásadné a hodné ochrany a zachovania. Súčasná forma prezentácie, ktorá vychádza z rovnakej paradigmy, ako aj my, je morálne a technicky prežitá. Zároveň súčasný urbánny rozvoj zóny Vydrica je radikálne iný, ako v dobe konzervácie a revitalizácie Vodnej veže. Technické stavby, ktoré sú súčasťou riešenia z 80tych rokov, navrhujeme asanovať. Nevhodné zásahy a ochranné murivá na báze cementu ďalej navrhujeme odstrániť v celom rozsahu.
Naše prvé myšlienky smerovali k simplexnej možnosti prezentácie objektu veže tak, aby široká verejnosť mala možnosť pochopiť priestorovú unikátnosť a historický význam tohto komplexu. Pristihli sme sa však pri neospravedlniteľných klamstvách nových dopovedajúcich vrstiev, ktoré sme vytvárali. Preto sme sa vrátili späť k roku 1982.
Ako píšu Katarína Klinčoková a Viktor Ferus v publikácii Pamiatky a príroda Bratislavy Stavebno-historický vývoj Vodnej veže v Bratislave (s.124) r.1982 : „Reštaurovanie pamiatok sa vykonáva metódou konzervácie stavebných zvyškov s odstránením úprav, ktoré ani stavebne ani funkčne nesúvisia s vývojom tohto fortifikačného objektu. Zásadnou požiadavkou pre plánovanú pamiatkovú obnovu je zachovanie a konzervovanie dnešného výzoru areálu so všetkými znakmi ruiny. Z toho vyplýva nutnosť vyhnúť sa akýmkoľvek hypotetickým rekonštrukciám z titulu vytvorenia predpokladov nutných pre vnímanie uceleného priestorového útvaru a požiadavka upustiť od každej snahy o násilnú interpretáciu pamiatky, ktorá neodvratne vyúsťuje do jej architektonizácie súčasnými výrazovými prostriedkami.“
Prezentácia archeologickej situácie v súčasnosti nie je úplná, preto navrhujeme opätovné odstránenie ochranných zásypov sond zo 70tych a 80tych rokov. Týmto zásahom sa terén dostane do úrovne 2. storočia, kde sa začína príbeh týchto fortifikačných stavieb.
Vo východnej časti výkopu navrhujeme vybudovať multifunkčný pavilón, ktorý primárne slúži k prezentácii fortifikačných systémov Bratislavy, ale aj ako zázemie pre ďalšie kultúrnospoločenské aktivity, ktoré budú rozvíjať nielen komunitu Vydrice. Celá archeologická sonda je chránená a definovaná nosnou farebnou železobetónovou konštrukciou, ktorá sa snaží nenásilnou a čistou formou umožniť vznik mestského parku. Nosný systém a jeho konštrukčná harmónia umožňuje vizuálne prepojenie eklektického stvárnenia štvrte Vydrica s novou vizualitou pavilónu vodnej veže.
Pavilón sa dá rozdeliť do troch základných atmosfér, ktoré sú definované rôznymi prístupmi. Podzemná časť je prístupná cez kontrolovaný vstup schodiskom a výťahom, ktorý prepája všetky podlažia pavilónu.
Nadzemná časť je vizuálne prepojená s Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu. Do interiéru pavilónu sa dá vstúpiť z dvoch menších námestí z východnej a západnej strany, čo umožňuje 24 hodinový prístup, pričom vzniká nové prepojenie medzi dvoma námestiami skrz pavilón.
Strecha pavilónu je primárne prístupná zo severnej strany novovzniknutej ulice ako aj z vertikálneho jadra s výťahom na východe. Kruhovým schodiskom je taktiež možné prejsť na nižšie podlažie vodnej veže. Park sám o sebe vytvára nevyhnutné prostredie pre rezidentov a návštevníkov Vydrice plné zelených plôch a priestoru pre odpočinok a relaxáciu. Dopĺňa existujúce prevádzky kaviarní a reštaurácií v okolí. Vzniká tak symbióza medzi verejným a súkromným priestorom.
